.png)
Charakteristika
- Škoricovník cejlónsky
- Cinnamomum verum
- Vavrínovité-Lauraceae
Škoricovník je vždy zelený strom, ktorý dorastá do výšky 10 – 20 metrov. Listy škoricovníka sú vajcovitého tvaru, sú podlhovasté. Listy dosahujú dĺžku 7 – 18 centimetrov. Plody škoricovníka sú bobule, fialovej farby, jeden centimeter veľké. V každej bobuli sa nachádza jedno semeno. Kvety škoricovníka sú žltobielej farby a sú usporiadané do súkvetí. Okrem Škoricovníka cejlónskeho poznáme aj Škoricovník čínsky. Škoricovník cejlónsky (poznáme ho aj pod názvom Škoricovník pravý) je kvalitnejší a jeho vôňa pripomína kombináciu klinčekov a škorice. Kôra Škoricovníka cejlónskeho je stočená do dvojrúrky.
Vnútorná kôra škoricovníka sa odrezáva priamo zo šesť až sedem ročného stromu a je bohatá na silice. Z konárov, kvetov aj listov sa získava škoricový olej, ktorý má množstvo využití vo farmaceutickom priemysle, likérnictve, v parfumérií, v liečiteľstve či kozmetike.
Zber a výskyt
Aj keď Škoricovník cejlónsky dorastá do veľkosti až 15 metrov, na plantážach sa pestujú maximálne troj metrové kry. Zber škorice sa koná dvakrát ročne v období dažďov. Zberajú sa výhonky rastliny, ktoré sa očistia, zbavia sa listov a následne sa odstráni kôra. Následne prebieha fermentačný proces (jeden – až dva dni výhonky schnú v tieni). Nakoniec sa z usušených výhonkov špeciálnymi nožmi oškrabáva vrchná kôra. Očistená škorica sa potom znova suší na slnku, vďaka čomu sa okraje zrolujú do seba.
Škoricovník cejlónsky pochádza z pobrežia Indie a Srí Lanky a je charakteristický svojou vôňou.
Obsahové látky
Hlavnou zložkou silice je škoricový aldehyd (65 – 80 %). Silica obsahuje zdraviu prospešné éterické oleje, ako je eugenol a fenylpropanoidy, čo sú chemické látky, ktoré škorici dodávajú príjemnú, sladkú aromatickú vôňu. Eugenol pôsobí ako lokálne anestetikum a má tiež antiseptické vlastnosti. Ďalšie dôležité zložky silice v škorici zahrňujú škoricový alkohol, lnydroxyškoricový aldehyd, limonén, alfa terpinol, betakaryofylén a metylchavikol, kyselina škoricová, taníny (oligomérne proantokyanidíny), slizy (glukány a arabinoxylány) resp. kumaríny.
Kôra Škoricovníka cejlónskeho je bohatým zdrojom minerálnych látok: horčík, železo, zinok, vápnik, draslík a mangán.
Ďalšími zložkami škorice sú: vitamín A, niacín, pyridoxín, kyselina pantoténová.
Použitie a liečivé vlastnosti Škoricovníka ceylónskeho
Prvé zmienky o liečivých účinkoch škorice pochádzajú zo starovekej Číny, Egypta či Grécka. V súčasnosti je škorica veľmi cenenou potravinou s množstvom liečivých vlastností.
- pomáha krvnému obehu, znižuje krvný tlak, zmierňuje krvácanie z nosa a silnej menštruácie
- zlepšuje trávenie - štiepi tuky, zlepšuje metabolizmus tukov a cukru u ľudí s cukrovkou, zahrieva a stimuluje zažívací trakt,
- upokojuje koliky, hnačky, nevoľnosti, nadúvanie
- podporuje chuť do jedla
- zvonka sa používa proti reumatizmu
- má dezinfekčné a antibiotické účinky, ničí baktérie
- používa sa ako prostriedok proti nachladnutiu, kašľu, chrípke
Dávkovanie
Pravidelné užívanie škorica (dávky 1 - 5 g) má vplyv na pokles hladín plazmatickej glukózy nalačno, celkového cholesterolu, LDL-Ctariglyceridů a zvýšenie HDL-C, nedokázal sa však žiadny významný vplyv na hladinu glykovaného hemoglobínu.